Život Prešova
online
online
Poklad stredovekých strieborných mincí našiel turista pri Piešťanoch
12.10.2020 Piešťany
Trnava/Piešťany
12. októbra (TASR) – Dvadsaťpäť stredovekých strieborných mincí
z prelomu 13. a 14. storočia našiel počas prechádzky prírodou pri
Piešťanoch náhodný turista. Svoj nález zamaskoval a nahlásil
pamiatkarom. Miesto po podrobnejšom preskúmaní vydalo z vývratu starého
stromu ďalších 122 viedenských fenigov a ich napodobenín. Nálezcovi
podľa archeológa Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Trnava Matúša Sládka
v zmysle zákona prináleží nálezné 100 percent hodnoty objavu.
Pôvodný majiteľ strieborné mince, keď sa za dva až tri fenigy v danom čase dala zadovážiť napríklad jedna sliepka, zakopal do zeme pravdepodobne v mešci z kože alebo látky. Z neho sa však nezachovali žiadne stopy. "V čase zakopania musel byť blízko tohto miesta pravdepodobne zapamätateľný orientačný bod, ktorý by umožnil po čase miesto nájsť, napríklad výrazný strom. Lebo iné orientačné body, skala alebo prameň, sa tam nenachádzajú," uviedol Sládok. Za obdobie existencie KPÚ Trnava od roku 2002 ide podľa neho o druhý ohlásený náhodný hromadný nález mincí. Prvým bol nález v Kostolných Kračanoch, časti Pinkové Kračany v okrese Dunajská Streda, nájdený pri kopaní jamy na bazén v roku 2016. Obsahoval 330 strieborných mincí, prevažne grajciarov a toliarov z rokov 1624 až 1704. Nálezca vtedy dostal nálezné vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur.
Sládok uviedol, že hromadné nálezy obsahujúce fenigy, ktorých ukrytie je datované od roku 1330 až približne do polovice 14. storočia, nie sú výnimočné. "Na Slovensku sa koncentrujú na západe a poznáme ich z Bratislavy, Báča, Melčíc-Lieskového, Milanoviec, Štúrova, Trnavy, Želiezoviec, Stupavy, Nitry a ďalších. Počtom mincí je podobný nález z Diakoviec z konca 19. storočia, ktorý obsahoval 118 mincí, z toho 117 fenigov, z Bratislavy v roku 1998 počas výstavby podzemných garáží obsahujúci približne 150 mincí, z toho 148 fenigov, a z Trnavy počas výskumu stredovekého domu v roku 2008 zložený minimálne z 83 fenigov," dodal Sládok.
Majitelia si podľa jeho slov v nepokojných časoch stredoveku svoj hnuteľný majetok, najmä peňažný, schovávali, a tak sa snažili uchrániť ho pred nepriateľmi či lúpežníkmi. To, že sa poklady nachádzajú doteraz, naznačuje, že vlastníci mohli prísť o život alebo po dlhšom čase miesto úkrytu už nevedeli napríklad v lesnom teréne nájsť. "Teraz sa však stretávame s tým, že množstvo nájdených pokladov zatajujú a rozkrádajú chamtiví nálezcovia, prevažne takzvaní detektoristi, pre mnohých z nich je naše archeologické dedičstvo len predmetom speňaženia," konštatoval Sládok.
Pôvodný majiteľ strieborné mince, keď sa za dva až tri fenigy v danom čase dala zadovážiť napríklad jedna sliepka, zakopal do zeme pravdepodobne v mešci z kože alebo látky. Z neho sa však nezachovali žiadne stopy. "V čase zakopania musel byť blízko tohto miesta pravdepodobne zapamätateľný orientačný bod, ktorý by umožnil po čase miesto nájsť, napríklad výrazný strom. Lebo iné orientačné body, skala alebo prameň, sa tam nenachádzajú," uviedol Sládok. Za obdobie existencie KPÚ Trnava od roku 2002 ide podľa neho o druhý ohlásený náhodný hromadný nález mincí. Prvým bol nález v Kostolných Kračanoch, časti Pinkové Kračany v okrese Dunajská Streda, nájdený pri kopaní jamy na bazén v roku 2016. Obsahoval 330 strieborných mincí, prevažne grajciarov a toliarov z rokov 1624 až 1704. Nálezca vtedy dostal nálezné vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur.
Sládok uviedol, že hromadné nálezy obsahujúce fenigy, ktorých ukrytie je datované od roku 1330 až približne do polovice 14. storočia, nie sú výnimočné. "Na Slovensku sa koncentrujú na západe a poznáme ich z Bratislavy, Báča, Melčíc-Lieskového, Milanoviec, Štúrova, Trnavy, Želiezoviec, Stupavy, Nitry a ďalších. Počtom mincí je podobný nález z Diakoviec z konca 19. storočia, ktorý obsahoval 118 mincí, z toho 117 fenigov, z Bratislavy v roku 1998 počas výstavby podzemných garáží obsahujúci približne 150 mincí, z toho 148 fenigov, a z Trnavy počas výskumu stredovekého domu v roku 2008 zložený minimálne z 83 fenigov," dodal Sládok.
Majitelia si podľa jeho slov v nepokojných časoch stredoveku svoj hnuteľný majetok, najmä peňažný, schovávali, a tak sa snažili uchrániť ho pred nepriateľmi či lúpežníkmi. To, že sa poklady nachádzajú doteraz, naznačuje, že vlastníci mohli prísť o život alebo po dlhšom čase miesto úkrytu už nevedeli napríklad v lesnom teréne nájsť. "Teraz sa však stretávame s tým, že množstvo nájdených pokladov zatajujú a rozkrádajú chamtiví nálezcovia, prevažne takzvaní detektoristi, pre mnohých z nich je naše archeologické dedičstvo len predmetom speňaženia," konštatoval Sládok.
www.ZIVOTPO.sk
